Klobúk z Lappvattnet

Rašeliniská poskytujú veľmi dobré podmienky pre zachovanie textilných materiálov, a práve tam bol v roku 1938 vo Švédsku nájdený vlnený klobúk. Nález bol do miestneho múzea dovezený až v roku 1966, kde bol na základe tvaru datovaný do obdobia okolo roku 1600. Po konzervátorských prácach bol klobúk nainštalovaný v tvare, v ktorom sa našiel, i keď sa v skutočnosti pravdepodobne nosil inak. V roku 2014 sa pracovníci múzea začali zamýšľať nad možnosťou, že by klobúk mohol byť starší, a preto bola malá vzorka analyzovaná rádiokarbónovou metódou C14. Výsledky testov boli veľmi prekvapujúce. Ukázali, že klobúk pochádza z doby medzi rokmi 1310 až 1440 (s najväčšou pravdepodobnosťou okolo roku 1400). Týmto zistením sa zaradil medzi jeden z najlepšie zachovaných klobúkov vo Švédsku, celej Škandinávii a možno i celej Európy.

Inštalovaný klobúk, Västerbottens museum, Švédsko

Komu klobúk patril? 

Severná časť škandinávskeho polostrova okolo roku 1400 nebola súčasťou žiadneho kráľovstva. Jedine Nórsko si nárokovalo isté daňové práva na oblasti na východnej strane, ktoré boli obývané Saamami (staršie Laponci, anglicky Sami people). Švédski obchodníci (švédsky birkarlar) boli dlhý čas na baltskom pobreží jediní, ktorí mali právo obchodovať so Saamami. Neskôr prichádzali ďalší severskí obchodníci z Novgorodu. Hlavným artiklom obchodovania sa stali kožušiny. Výrobky z týchto oblastí sa ďalej vyvážali do Stockholmu, kde sa cez ruky zahraničných obchodníkov dostali do celej Európy i sveta. Obchod, samozrejme,  fungoval i opačne a cez nórske prístavy prinášal do Laponska výrobky z Anglicka. Aj napriek drsným prírodným podmienkam boli Saamovia vďaka obchodu v kontakte s modernými mestami. Nájdený klobúk pravdepodobne patril človeku, úzko spojenému s kožušinovým obchodom (obchodníkovi, výrobcovi a pod.). Pomenovanie Laponci je v súčasnosti považované za nesprávne a preferuje sa pojem Saamovia.

foto-av-filthatt-pnr-4925-1968-001-1

Pred a po konzervovaní

Základné informácie o predmete

Klobúk je špicatého tvaru – smerom k vrcholu sa mierne zužuje a splošťuje, je vysoký 18 cm, po obvode má 46 cm a je vyrobený z nefarbenej ovčej vlny.

Amica Sundström (výrobkyňa klobúkov, textilná starožitníčka) zo štátneho historického múzea sa na základe štruktúry materiálu domnieva, že klobúk bol vyrobený na drevenej forme. Nad okrajom sú stopy po dvoch šnúrkach, ktoré mohli mať ozdobnú funkciu. Ďalšou možnosťou je, že  sa jedná o stopy po šnúrkach, ktorými bol klobúk pri výrobe pripevnený k forme. Takto vyrábané klobúky boli v období okolo roku 1400 veľmi bežné.

Rôzne tvary klobúkov  

Klobúk na prvý pohľad nevyzerá ako stredoveký, no stačí len pár úprav a zapadne do obdobia medzi rokmi 1300-1400. Väčšina klobúkov s tak širokým okrajom je zobrazená tak, že okraj je zodvihnutý dohora, iné sú zase s čistým špicatým hrotom. S ešte špicatejšími klobúkmi sú v západnom umení zobrazovaní Rusi.

Rusi

Vyobrazenie Rusov, Rigafahrergestühl St.-Nikolai-Kirche, Stralsund

Špicaté klobúky sú charakteristické pre pobaltský región, zatiaľ čo v západnej Európe mali guľatejší tvar. Pomerne presné predstavy o dobových klobúkoch môžeme získať z iluminácii manuskriptu Livre de Chasse.

obr3

Klobúky zo západnej Európy – okraje sú zdvihnuté v prednej i zadnej časti, Livre de Chasse

kortc3a4rmad-rock

Klobúk purpurovej farby je podobný nálezu z Lappvattnet, i keď je ťažko čitateľné, či je okraj zdvihnutý po celom obvode; Livre de Chasse

livre

Klobúky mohli byť rôzne zdobené stužkami, Livre de Chasse

1462

Iluminácia z roku 1462 – pútnici s klobúkmi, ktoré sú takmer identické s nálezom z Lappvattnet, Livre de Chasse

Zdroj: http://themedievalhunt.com/2015/03/19/the-lappvattnet-hat/
Správa o reštaurovaní je dostupná vo švédčine na stránke (strana 44 a 45): http://www.vbm.se/assets/files/Pdf/VB/14_4_vasterbotten.pdf

Ďalšie odkazy:

Lappvattnet na mape

Saamovia: http://www.mcpo.sk/downloads/Publikacie/BIGECHE/BIGECHE8.pdf

Stránka Västerbottens museum: http://www.vbm.se/en/home.html

Reklamy

2 thoughts on “Klobúk z Lappvattnet

  1. Vida, další cenná vlastnost rašeliny 🙂 Moc by mě zajímalo, jak se třeba takováto vzácná a starobylá textilie čistí. Zabývám se totiž vintage módou a neustále se setkávám s různými starými textilními materiály, které často potřebují vyčistit – namočit se je bojím a v čistírně je nechtějí vzít….

    • Najlepšie by si s tým mal poradiť reštaurátor textilu 🙂 ..Voľba spôsobu čistenia sa vždy odvíja od konkrétneho materiálu. Niektoré predmety sú v tak dobrom stave, že sa namočiť môžu (ale predtým sa musí zistiť, či nám náhodou nejaká farebná časť nezapúšťa a pod.). Jedným z príkladov je, že sa textílie vložia do nízkej vane s vodou a jemne sa tupujú špeciálnou špongiou. Nasleduje niekoľko preplachov a potom sa sušia vo vodorovnej polohe. To je ale veľmi stručný popis. Nedá sa to zovšeobecniť, pretože každý predmet je jedinečný a teda si vyžaduje osobitný prístup 🙂 . Niekedy sa stane, že sa obrovské plošné textílie musia stierať len vatovým tampónom, pretože je materiál krehký, inokedy sa len vysajú reštaurátorským vysávačom a podobne. Viac o čistení si môžete prečítať tu: https://textilrestart.wordpress.com/tag/cisteni/ . Pekný deň! 🙂

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s